Seminár duchovného rastu koučov II.: o kalichu, našom súkromnom Egypte a Bohu

Prvý ročník podujatia sa vydaril, to skonštatovali naozaj všetci. Veľká vďaka patrí Pánu Bohu a organizátorom, už sa tešíme, čím nás prekvapia na budúce.

Týmito slovami končí článok o prvom Seminári duchovného rastu kresťanských koučov, ktorý napísala Janka Matejíčková. Zúčastnil som sa na tomto seminári a bol aj pre mňa velikánskym zážitkom a po dlhšej dobe skutočnou duchovnou obnovou s presahom do mnohých oblastí súkromného života. Preto keď prišla pozvánka na druhý Seminár duchovného rastu koučov a po zistení, že termín mám voľný, nebolo nad čím rozmýšľať. O program sa postarala osvedčená zostava Juraj Pigula OSA a Dr. Lucia
Hidvéghyová. Nebeský Otec, páter Juraj, biblistka Lucia, naše spoločenstvo kresťanských koučov, množstvo otázok vo mne a horiace srdce boli dobrým znamením, že chystané stretnutie v malebných Čičmanoch v penzióne Bystrík bude opäť niečo mimoriadne. A veru aj bolo!

Začiatok chilli tradície
Vo štvrtok podvečer nás privítali usmiate kolegyne a kolegovia, ktorí sa dostavili už skôr a spoločne sme si pochutili na vynikajúcej večeri, ktorú si odvážlivci (alebo milovníci?) „zohriali“; neodmysliteľnou dávkou extra pálivých chilli, čím je definitívne založená štipľavá tradícia v komunite kresťanských koučov na Slovensku. Po večernej svätej omši nasledovalo predstavenie seminára a mnohí potom strávili tiché chvíle „súkromnej audiencie“ v kaplnke pred Pánom.

cicmany 1

cicmany 2

Účasť na Kristovom kalichu
Sobotná téma „Toto robte na moju pamiatku“, ktorou nás previedol páter Juraj Pigula, sa veľmi hlboko dotkla každého účastníka seminára. Mať účasť na Kristovom kalichu – tento pre bežného človeka vzdialený pojem dostal pre mňa nový obsah. Každý máme svoj kalich, náš jedinečný život a to, čo do neho patrí, boľavé, smutné i radostné. Prijať svoj život, svoj kalich, znamená byť vďačný za svoj život, čo v ňom je a vďaku vzdávame zvlášť pri eucharistii. Poludňajšia svätá omša tak dostala úplne iný rozmer, keď sme mohli prijať pod obidvoma spôsobmi a zúročiť tak to, čo sme pri rozjímaní videli vo svojich kalichoch/životoch. V neskoršom zdieľaní v skupinkách nám čas utekal míľovými krokmi. Nočná multimediálna krížová cesta načrtla, aký kalich prijal Ježiš, ba vidiac čo ho čaká žiadal Otca: „Otče, ak chceš, vezmi odo mňa tento kalich! No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!“ (Lk 22, 42). Každý z nás šiel v tichosti spať zamyslený nad svojim kalichom.

Tu som
Sobotná téma „5 etáp vykúpenia“, s ktorou nás zoznámila Lucia Hidvéghyová, opäť silne rezonovala v každom jednom poslucháčovi. Ústredná izraelská postava Exodusu, Mojžiš, s jeho „Tu som“ Bohu v horiacom kríku (porov. Ex 3,4), nás sprevádzal pri zamysleniach a rozjímaní. Egypt, mocný otrokár, sa prenesene objavuje aj v našich životoch. Pozreli sme sa do nášho vnútra, čo nás stiesňuje, kto je naším otrokárom, Egyptom. Kedy sa končí otroctvo a začína sloboda? Interpretácia, že voda počas prechodu izraelitov cez Červené more siahala po krk a až potom sa more rozostúpilo, nás nenechávala chladnými. Buď pokojný a ver, že Ja som tvoj Boh… Na svätej omši doznievali myšlienky z rozjímania až sa zliali s predchádzajúcim dňom a kalichom nášho života. Na večernej adorácii sme každý mali pripravený svoj symbolický kalich, na kolenách pred Sviatosťou sme ho pevne uchopili, pozreli sa čo v ňom máme, čo žijeme, kalich pozdvihli a vypili – do dna. Na to sme povolaní – vyprázdniť svoj život a naplniť ho niečím iným. Niekým. Ním. Páter Juraj a páter Pavol nás zavolali menom a po našom „Tu som“ nám pomazali dlane olejom a vyslali nás ako misionárov radosti, aby sme slúžili v našich farnostiach a rodinách cez rozhovory všetkým, ktorí to potrebujú, blízkym, známym aj neznámym ľuďom. Kouč je pri tom, keď koučovaný povie áno svojmu kalichu.

cicmany 3

 Choďte, máte poslanie
Adoráciu aj všetky sväté omše sprevádzala kapela, ktorej členmi boli prirodzene kouči (nepamätám si všetky navrhované názvy, ale jeden áno: Coaching stones). Lucia nás naučila po hebrejsky modlitbu „Moja sila a chvála je Pán, On sa mi stal záchrancom“. Spievali sme ju často a radi. Húdol som si ju celý týždeň v práci namiesto obľúbeného Karola Duchoňa. Aj manželku som ju naučil. Kto chce, naučím ho tiež.
Nedeľné hodnotenie seminára a zdieľanie bolo… ako by som to… hrejivé a úprimné. Skropili ho slzy radosti, oslobodenia, dôvery, prijatia, účasti, vďaky… Slávnostná nedeľná Eucharistia nás posilnila a záverečné „Choďte, máte poslanie“ nám pripomenulo dôvod, prečo sme kresťanskí kouči. Bodkou za nevšedným predĺženým víkendom bol chutný a dobre štipľavý obed.

Tešíme sa na tretí ročník
Som nesmierne vďačný Nebeskému Otcovi za prednášajúcich Juraja Pigulu a Luciu Hidvéghyovú, že sa ujali programu a stali sa nástrojmi, cez ktoré prúdila milosť do našich sŕdc. Búcham síce do klávesnice, ale keby som článok písal perom, určite bude písmo roztrasené z toho, ako sa vnútorne ešte stále chvejem z toho, čo sa udialo a deje. Každý z nás má svoj kalich a Egypt a všetci sme pozvaní vykonať svoj vlastný exodus z otroctva. Vďaka všetkým, ktorí sa podieľali na organizácii seminára aj všetkým zúčastneným za ich otvorenosť. A čo tretí ročník seminára? Mám 77 dôvodov prísť.

cicmany 4

Pohľad Lucie Hidvéhyovej
Miesto záveru budem citovať Luciu Hidvéhyovú, ktorá ako jediná z účastníkov v Čičmanoch mala možnosť vidieť našu vzorku komunity kresťanských koučov zvonka. I keď… Luciu sme medzi seba tak nejak prirodzene prijali. „Mám opísať „wow efekt z tejto obnovy“, nad čím žasnem… Sú to dve veci, navzájom prepojené.
Prvá: Boh má pre mňa VIAC, vždy, stále znova a znova. Ponúka mi viac, než som dúfala; viac, než som sa odvážila očakávať; viac, než som si vedela predstaviť; viac, než si zaslúžim. Vždy je štedrejší a tvorivejší, prekvapuje ma svojimi novými a nečakanými možnosťami a márnotratne veľkoryso ma zahŕňa dobrodeniami. Cítim až zahanbenie pre svoju malosť a úžas nad Jeho veľkosťou, ale aj vďačnosť a tichú radosť.
Druhá: Atmosféra v skupine koučov. To, čo ju tvorí, neviem vystihnúť stručne, ale je to najmä prijatie človeka takého, aký je a odvaha byť sám sebou; vzájomná úprimnosť a dôvera, veľká otvorenosť a priamosť; nikto sa na nič nehrá, neskrýva svoju ozajstnú tvár; veľká sloboda deliť sa o Božie pôsobenie vo svojom živote a túžba, prajnosť, aby sa aj iní priblížili čo najviac k Bohu; spoločné hľadanie jeho tváre a blízkosti, cesty k Nemu. Také niečo zažiť je sviatok a milosť nad ktorou žasnem a ďakujem,
Bohu, aj každému z vás.“

Ľuboš Kotlárik
účastník seminára (kresťanský kouč)

Konferencia alebo rodinné stretnutie?

Ani predzvesť Dušičiek v podobe upršaného a nevľúdneho počasia nevzala dobrú náladu a radosť zo stretnutia účastníkom 2. konferencie kresťanských koučov na Slovensku v Trenčíne.

Priznám sa, vôbec sa mi nechcelo ísť na konferenciu. Fúkal vietor a pršalo, čo je samo o sebe zlá kombinácia, bola som unavená a hlavou mi vírilo množstvo nesplnených úloh. Keď som sa však prihlásila, tak som sa nakoniec do trenčianskeho piaristického gymnázia, miesta podujatia, dostavila. Po skončení dvojdňového stretnutia konštatujem: Bolo skvelé nenechať sa znechutiť a prísť .

Trencin 3

V nádhernom prostredí refektária s neodmysliteľnými prinesenými vzdelávacími postermi z výcviku sa parádne rozmýšľalo.

Pôsobivé priestory
Už príchod do starobylých priestorov zmení človeku náladu. Len pre pripomenutie:
Začiatkom januára 1649 otvorili jezuiti v Trenčíne gymnázium. V roku 1773 zrušil pápež Kliment XIV. rehoľu jezuitov a o tri roky na to odovzdala panovníčka Mária Terézia gymnázium piaristickému rádu. Po rôznych komplikáciach, prerušeniach a obnovách učia piaristi v škole aj v súčasnosti. Ku škole patrí tiež kláštor i kostol z roku 1657.
V nádhernom refektóriu so štukovou výzdobou sa nás stretlo okolo 60. Číslo nie je presné, pretože stále niekto prichádzal a odchádzal, takže sa naše počty neustále menili. Čo však zostávalo, bolo skvelé prijatie, radosť zo stretnutia, objatia, úsmevy, žičlivosť.

trencin 4

Hosť podujatia, Dáša Spillerová, vysvetľuje aktivity, ktoré prichystala pre účastníkov konferencie.

Veselí kouči
Práve to spolu s dobrou náladou bolo podľa slov hlavného hosťa konferencie, profesionálnej koučky Dáši Spillerovej to iné, čo ju zaujalo na tejto konferencii. Hoci prednášala až v sobotu, už v piatok sedela v radoch poslucháčov a zvedavo čakala, čo jej prinesie toto stretnutie. Predpokladám, že odborná problematika ju asi neobohatila. Vyzdvihla však evidentný rozdiel, ktorý zaznamenala medzi komunitou kresťanských koučov a profesionálnych nekonfesionálnych koučov, a tou je veselosť.

Trencin1

Pri registrácii v trenčianskom piaristickom gymnáziu: dobrú náladu a duchovné povznesenie zakaždým pridajú aj manželia Ivetka a Vlado Slavkovskí s neodmysliteľnou gitarou.

Program:

Piatok:

J. Hatala: Koučing a iné zázraky v Trenčíne

Z. Funteková: Moja závislosť na koučingu, pokusy oň a účinkovanie

M. Miškovič: Ťažké začiatky kresťanského koučingu v Žiline

M. Lukáčová: Duchovný rast kouča a próza života

D. Cintulová: Opačné garde, alebo hriech nie je mrkva

Don M. Valábek: Vízia služby kouča vo farnostiach

Svedectvá a skúsenosti počas koučovania

Sobota:

Ľ. Kotlárik: Sokrates alebo poznávací rozmer koučingu

M. Kubeš: Ježiš – premieňajúci rozmer koučingu

D. Spillerová, ACC: Koučing – stretnutie dvoch osobností

E. Rušinová: Duchovné sprevádzanie a koučing

E. Králová: Kresťanský koučing ako jeden z nástrojov na skvalitnenie výchovy detí

Svätá omša

Návrhy (Register kresťanských koučov, Memorandum kresťanských koučov)

Akvárium ako nástroj na diskusiu ku koučovacím problémom z praxe.

Vyhodnotenie podujatia

Trencin 5

Hlavní koučovací protagonisti – Katka a Marián v Trenčíne nechýbali.

Koučovať so svätou Trojicou
Každý si domov odniesol asi niečo iné, organizátori to zistia po prečítaní si dotazníkov. Mňa osobne veľmi oslovil interaktívny seminár profesionálnej koučky, ktorý posunul naše poznanie zasa o kus ďalej. Veľmi prínosný bol a je neprestajný dôraz na prítomnosť sv. Trojice počas koučovania, ktorú treba mať stále na pamäti a spolupracovať s ňou, prosiť o pomoc. A pripomínať jej pomoc aj koučovanému. Zaujímavé boli skúsenosti s pokusmi rozbehnúť koučovaciu službu v rozličných mestách, či rozoberanie ťažkých situácii, prípadov, s ktorými sa kouči v praxi stretávajú. Samozrejme, všetko v rámci etického kódexu a diskrétnosti.

Viem, že nič neviem
Okrem iného napríklad Zuzka Funteková vysvetľovala, ako sa stala od koučovania závislá, ale prax nakoniec aj tak vyzerá inak… Zamysleli ste sa nad tým, aká stará je základná metóda koučovania – kladenie silných otázok? Ľubo Kotlárik nám pripomenul, že ju používal už Sokrates. Nakoniec, jeho výrok: Viem, že nič neviem, dopĺňajú súčasní kouči: … ale viem, že ty (rozumej koučovaný) vieš. Danka Cintulová pripodobnila hriech mrkve: v spovednici sa môže vňať odstrániť, aj koreň vytrhnúť, ale jemné korienky v pôde zostanú. Alebo ako aj kňaza, ktorý v koučovanie neverí, možno koučovať. Evka Rušinová zasa pripodobnila človeka s problémom, že je v tube. Uzavretý a dobre zaskrutkovaný… Keď sa mu po koučovacom rozhovore uľaví, komentuje to napríklad aj takto: Prišiel som s hnojom, odchádzam so zasiatou trávou… Nuž, čas nám počas takého zaujímavého programu utiekol, ani sme tú rýchlosť neregistrovali.

Starostlivosť all inclusive
Hostiteľmi, ktorí sa o nás v Trenčíne starali, boli absolventi tohtoročného trenčianskeho kurzu kresťanských koučov a robili to naozaj nezištne a skvelo. Okrem kateringu a vecí s tým súvisiacich poskytli viacerí z nich nám prišelcom ubytovanie vo vlastných domovoch. Nemožno zabudnúť ani na organizátorov z Family Garden za ich obetavé nadšenie pre spoločnú vec. Všetkým patrí veľká vďaka.

Už teraz sa teším do Čičmian na Seminár duchovného rastu koučov na jar 2018.

Jana Matejíčková, absolventka jarného kurzu KK 2017

Trencin 2

Domáci Trenčania Ľubo Kotlárik a Martin Uher sa ukázali ako starostliví hostitelia.

 

Trencin 2_2

Juraj Hatala tiež v úlohe hostiteľa otváral seminár úvodným príspevkom.

 

Audio záznam prednášok o Amoris Laetitia

AL 2017Vypočujte si cyklus prednášok dona Mariána Valábka, SDB a dona Pavla Gracha, SDB o apoštolskej posynodálnej exhortácii o láske v rodine “Amoris Laetitia” pápeža Františka. Prednášky sa konali počas apríla až júna 2017 v hale pod kostolom Panny Márie Pomocnice na Miletičovej.

 

Chlapci z ukrajinského sirotinca prišli na slovenskú svadbu

Bolo to v máji tohto roku, keď som spolu s mojou rodinou navštívila sirotinec Pokrova v ukrajinskom Ľvove. Bol to pre mňa veľmi silný zážitok, ktorý som nedávno opísala v krátkom článku. Prečo píšem dnes? Keď sme sa s chlapcami lúčili, padla aj veta: „Vidíme sa čoskoro, na svadbe.“ A tak aj bolo.

Pricestovali posledný augustový víkend na svadbu Romana Jakubca, animátora z Miletičky, saleziána spolupracovníka, ktorý sa každý rok zapájal do prípravy ich pobytu na Slovensku. Raz im vraj žartovne sľúbil: „Chalani keď sa budem ženiť, určite vás pozvem na svadbu.“ A svoj sľub dodržal. Tak sa chlapci spolu s otcom Mychajlom vybrali na dlhú cestu za nami na Slovensko. Prišli šiesti. Všetci šli na 5 dní do rodín, ktoré už poznali z predošlých rokov. Taras, Kosťa, Roman, Víťa, Atrur a Artur 2 poputovali ku Fojtíkovcom, Griačovcom, Tuhým a ku nám, Baginovcom. Veľmi sme sa na nich všetci tešili, pretože sme presne vedeli, čo nás čaká. To, akí sú, bolo vždy pre nás oveľa väčším darom, ako čokoľvek, čo sme mohli darovať my im. Chlapci sa v rodinách ubytovali, priestory im už boli známe a na druhý deň ich už čakal nabitý program.

 Štedrá zbierka
Ráno, keďže bol pracovný deň a dospelí museli ísť do práce, sa všetci chlapci stretli u nás doma. Pešo sme sa vydali do Family Garden.fotka s exalievmi

Moja mamina, ktorá má centrum na starosti, iniciovala spolu s exallievmi na Slovensku pre tento sirotinec zbierku potrebných vecí: jedlo, šatstvo, obuv, školské potreby. A keďže boli ľudia mimoriadne štedrí, vecí bolo neúrekom. Zbierku bolo treba pretriediť, pobaliť a pripraviť na transport. Cestou som spolu s chlapcami obehala niekoľko obchodov, zohnali sme banánové krabice, nakúpili vrecia a hurá do práce!balenie zbierky nakladanie auta

 Dary budú musieť počkať na autobus
Keďže sme sa dozvedeli, že otec Mychajlo nemôže zo zbierky zobrať nateraz nič, až keď príde spolu s chlapcami autobusom 30.9. na blahorečenie don Titusa Zemana, začali sme hľadať riešenie, kam uskladniť všetky dary od ľudí. Napokon sa celého veľmi aktívne chopili zástupcovia exallievov a do pol hodiny už pristavili dodávku, do ktorej sme všetky krabice naložili a previezli do ich kancelárskych priestorov, kde na chlapcov pár týždňov počkajú.kancelarie exalievov 

Po výdatnom, zaslúženom obede sme ich vzali na ich obľúbený bowling. Hrali ako o dušu dve hodiny a išlo im to výborne. Deň zakončili opekačkou na Železnej studničke s Markou Ondrušovou našou mladou ASC a jej priateľmi. Večer opäť prežili vo svojich rodinách.bowling

Na svadbu folklórne
A nastala očakávaná svadobná sobota. Keď som ich videla ako prišli niektorí krásne vyobliekaní v ich typických ukrajinských košeliach (na zábavu už prišli v ich košeliach všetci), tak som si povedala: „Kiež by aj naši chlapci v ich veku boli tak hrdí na svoje korene“.sdr
Obrad v kostole bol nádherný a na chlapcoch bolo vidno, že si návštevu slovenskej svadby na veľmi dlho zapamätajú. A zábavu až do polnoci ani nehovorím
.

Zažiť rodinu
Samozrejme v nedeľu ráno pekne vstali a spolu so svojimi rodinami išli na svätú omšu. Keďže bola táto nedeľa v Bratislave opäť mimoriadne horúca, vybrali sme sa popoludní všetci spolu okúpať
. Ráno si ich vo Family Garden vyzdvihol otec Mychajlo.DSC_4692
A čo chcem povedať na záver? Mimoriadne ma prekvapilo akí boli naši ľudia štedrí. Čo všetko celé rodiny aj s deťmi prinášali. Aj keď chlapcov nikdy osobne nestretli.
odchod
Samého otca Mychajla veľmi prekvapila suma, aká sa pre ich sirotinec vyzbierala, lebo dobre vie, aká je to pre nich obrovská pomoc. Odovzdali sme im všetko do posledného centu
cof
Jedno som si, po tomto ich tentokrát kratšom pobyte, uvedomila. Obyčajné chvíle strávené doma s našimi rodinami, budú snáď pre nich, chlapcov zo sirotinca, veľkou inšpiráciou a motiváciou do ich budúcich životov.

Žofia Baginová

 


 

Takto to vyzeralo na nadstavbovom kurze “Ako koučovať manželské páry”

Koncom júna sa vo Family Garden konal nadstavbový kurz  výcviku Kresťanský kouč pod názvom Ako koučovať manželské páry?

akmp3Pod vedením Mariána Kubeša a Gitky Kubešovej sa 15 účastníkov v priebehu dvoch dní (23-24.6.2017) snažilo obsiahnuť špecifiká koučovania kresťanských manželských párov. Kurz popri teoretických častiach zahŕňal aj praktické cvičenia. Účastníci mohli sami zakúsiť koučing Kubešovcov a ďalších troch manželských párov.

akmp2akmp1

Strávili sme 3 dni so sirotami v Ľvove. Na toto stretnutie nikdy nezabudnem

IMG_7085

Uplynulý víkend som mala možnosť s mojou rodinou navštíviť chlapčenský dom pre siroty Pokrova v Ľvove. S chlapcami, ktorí v ňom bývajú, sme sa spoznali pred tromi rokmi.

Vtedy vďaka nápadu dona Karola Maníka, ktorý bol provinciálom saleziánov na Slovensku a v súčasnosti pôsobí práve v Ľvove ako provinciál Ukrajiny, a mojej mamy Kataríny Baginovej, koordinátorky Family Garden, sa nám podarilo sprostredkovať chlapcom bez domova možnosť zažiť týždeň v rodinách na Slovensku. Prišlo ich 6. Strávili u nás úžasný čas a vystriedali viac hosťovských rodín. Musím povedať, že nám nesmierne prirástli k srdcu. Každý človek, ktorý by ich stretol, by si ich zamiloval.

Podobný pobyt sa podarilo zorganizovať aj nasledujúci rok v auguste 2016. Pricestovalo ich na Slovensko už 8. Chlapci sa veľmi tešili a naše vzťahy sa ešte viac utužili. A vďaka tomuto priateľstvu nás teraz oni pozvali na návštevu Ukrajiny. Po dlhom plánovaní a rozmýšľaní sa naša rodina v počte 6 ľudí vybrala za chlapcami.

IMG_6652

Vyrazili sme v piatok 5. mája o šiestej ráno. Nabalení na predĺžený víkend, bez akejkoľvek predstavy, čo nás čaká. Po siedmich hodinách cesty cez Slovensko a Poľsko sme dorazili na poľsko-ukrajinské hranice. Až tam sme si uvedomili, čo znamená prechod z EÚ do inej krajiny.

Varovali nás, že čakanie môže trvať aj 2 až 4 hodiny, ale v kútiku duše sme dúfali, že to pôjde rýchlo. Rad sa však posúval rýchlosťou 2 autá za 20 minút. Ľudia boli nervózni a samozrejme, že sa vyskytli aj prípady, keď sa prichádzajúcim vodičom nechcelo čakať v rade, tak sa predbehli alebo sa natlačili pred čakajúce autá.

Dokonca sme si všimli aj úplatok za prepustenie miesta v rade – korupcia je na Ukrajine na dennom poriadku. Vtedy sme pochopili význam vety „To sa môže stať jedine na Ukrajine.“ Naše čakanie bolo nekonečné. Keď sme konečne po 4 hodinách státia, v poriadnej búrke, prešli za rampu, ostali sme nemilo prekvapení. Za zákrutou na nás čakal nový nekonečný rad. Po ďalšej hodine a následnom dôkladnom prezretí auta a dokladov, sme sa konečne dostali na pôdu Ukrajiny.

IMG_6475

Ten pohľad sa opisuje ťažko. Je to ako prejsť z bohatého mesta do slumu. Hneď za hranicami nás privítala taká zničená cesta, že každý deň ďakujem za kvalitu komunikácií na Slovensku.

Na tamojších cestách máte pocit, že to vaše auto neprežije. Doslovne. A toto výmoľové dobrodružstvo nás
sprevádzalo zakaždým, keď sme niekam išli. Myslím, že náš Oplík si za svoj výkon zaslúži maximálnu pochvalu.

Všade, kam sa človek v tejto krajine pozrel, bolo vidieť chudobu. Najskôr chudobné dedinky s niekoľkými domami, ale krásnymi obrovskými kostolmi so zlatou kupolou. Na svoje náboženstvo sú veľmi hrdí a vidieť to na každom kroku.

Po príchode do Ľvova sa pred nami vynárali ošarpané paneláky a po uliciach chodili veľmi jednoducho oblečení ľudia so smutnými výrazmi.IMG_6486

Naše auto zastalo pred gréckokatolíckym kostolom, v ktorom don Karol Maník pôsobí. Previedol nás priestormi, kde slúži omše a kde aj býva. Taktiež miestnym oratóriom. Mali sme šťastie, lebo sa nám práve podarilo zastihnúť veľkú kopu detí hrajúcich sa na námestí pred kostolom.

Don Karol nám vysvetlil, že je to májová tradícia – deti sa počas tohto mesiaca po každej svätej omši prídu zahrať a budujú spoločenstvo. Medzi nimi boli aj niektorí z „našich“ chlapcov. To bolo zvítanie!

Po prehliadke sme sa presunuli do domu Pokrova pre siroty, ktorý je od kostola vzdialený asi kilometer. Tu nás už čakal otec Mychajlo, saleziánsky kňaz, rodený Ľvovčan.

A ako sa to s týmto sirotincom vlastne všetko začalo? Pred 10 rokmi našiel práve otec Mychajlo na ulici opusteného chlapca a vzal ho k sebe. Takýchto chlapcov začalo časom pribúdať, a tak kňaz musel zháňať peniaze všade, kde sa dalo. S pomocou štedrých ľudí postavil veľký, krásny domov pre opustených chovancov – ukrajinské oratórium, ktoré má svojho dona Bosca. A to, že ho majú chlapci naozaj veľmi radi, a že je pre nich jedinou životnou istotou, bolo cítiť na každom kroku.

IMG_7126

Aj keď toho veľa nemajú, pohostili nás výdatnou večerou ako kráľov (uvedomovali sme si, že taký pokrm je pre nich vzácnosťou). Po jedle nám otec Mychajlo ukázal dom a chlapci nás previedli svojimi izbami. Bolo vidno, že si ich starostlivo upratali, .

V dome žije viac ako 60 chlapcov s rôznymi ťažkými životnými príbehmi, ktorým Mychajlo doslovne zachránil život. Pridali sme sa k nim aj na večerné modlitby, ktoré boli pre nás úžasným zážitkom.

Sú neuveriteľne vychovaní, pracovití a vďační za všetko, čo dostávajú. Vtedy som si uvedomila, že víkend strávený s nimi bude pre nás veľkým požehnaním. Po náročnom dni sme sa ubytovali a čakal nás zaslúžený odpočinok.

IMG_6899

V sobotu ráno sme po raňajkách vyrazili s otcom Mychajlom a tromi chlapcami do centra voľného času, ktorý vedie miestny salezián spolupracovník. Ostatní mladíci vycestovali do blízkeho mesta hrať futbalový zápas.

Po prehliadke nám chlapci ukázali veľký unikát, ktorý majú od svojho domu čo by kameňom dohodil. Bol to skanzen drevených ukrajinských kostolíkov v nádhernom parku. Nemohli sme prestať obdivovať nádherné architektonické pamiatky. Centrum bola vlastne veľká stará komunistická budova, do ktorej chodí denne 3 000 detí z Ľvova a okolia na krúžky a rôzne voľnočasové aktivity.

Nasledoval obed a po ňom prehliadka mesta. Nikdy by by som si nepomyslela, že Ľvov môže mať také krásne historické centrum. Je to zmes Viedne a Prahy. Dozvedeli sme sa, že architekti, ktorí stavali Ľvov, boli z Rakúska. Ich pečať sme videli na každom kroku. Navštívili sme miestnu pražiareň kávy, originálnu handmade čokoládovňu preplnenú turistami, či nádherné sakrálne stavby s dielami slávnych umelcov histórie. Mesto dýchalo životom, všade sme stretali pouličných umelcov. Po centre sa prechádzali mladí aj starí, kaviarne boli preplnené. Ani sme si nevšimli, ako nám ubehli tri hodiny.

IMG_6771

Večerali sme v pizzerii, kde sa k nám pridali aj zvyšní chlapci, ktorí sa vrátili zo zápasov. Ich bilancia bola jedna výhra, jedna remíza. Ukončili sme skvelý deň plný zážitkov, čakala nás však ešte jedna milá povinnosť.

Po večernej modlitbe nás otec Mychajlo vyzval, aby sme chlapcom povedali večerné slovko. Keďže nás nepoznali všetci chlapci, moja mamina im vysvetlila dôvod našej návštevy. Nakoniec sme im odovzdali finančný dar. Boli to peniaze od rodičov detí, ktoré navštevujú DFS Kremienok (kde sú moji rodičia vedúci).

Po jednom vystúpení, len pár dní pred naším odchodom na Ukrajinu, im moja mama rozpovedala o Pokrove a aj o tom, že sa za chlapcami chystáme. Vyzvala ich, aby im pomohli finančným darom, ktorý im následne odovzdáme. Chlapci sa nesmierne potešili a bolo na nich vidieť, že im je vzácne už len to, že niekto na nich myslí. Že je na tomto svete ktosi, kto sa o nich – často nechcené deti – zaujíma. Bolo to veľmi emotívne. A to nás ešte čakala nedeľa…IMG_6802

Pred svätou omšou, ktorá sa slúžila o 11:30, nás otec Mychajlo zobral do štvrte, kde vyrastal. Ukázal nám panelák, v ktorom sa narodil a jednu prekrásnu, obrovskú stavbu: nádherný chrám postavený asi 5 metrov od jeho bytovky.

Porozprával nám o svojom detstve a prezradil aj, že tento chrám postavil jeho otec, miestny gréckokatolícky kňaz. Túto skutočnosť však musel kvôli režimu počas celého jeho detstva pred ním a pred celou rodinou tajiť. Na to, čo dokázal vybudovať z ničoho, bol úžasný pohľad.

Po nedeľnej omši mali moji rodičia prednášku o Family Garden pre miestnu komunitu saleziánov spolupracovníkov a my, súrodenci, sme išli zatiaľ s chlapcami znova do mesta. Na chvíľu sa od nás dvaja z nich oddelili a až pri večeri sme zistili, prečo. Doteraz neviem, ako sa im podarilo vybrať ženské tričká, ktoré nám padli ako uliate. Podarovali nám ich ako poďakovanie za všetko, čo sme pre nich urobili. IMG_7314

Večer nás čakal ešte posledný zážitok: ich každo-nedeľný futbalový zápas v miestnej telocvični. Každý z chlapcov má taký futbalový talent, že by určite uspel v akomkoľvek slovenskom klube.

Kvôli ťažkej situácii, ktorá na Ukrajine vládne, však nemajú tieto deti veľmi svetlú budúcnosť. Chcú ale vo svojich životoch veľa dokázať. Preto by sme aspoň niektorým chceli pomôcť študovať na Slovensku, čo by im dalo nádej na lepší život. Je však potrebné nájsť rodiny, ktoré by ich počas štúdia u seba ubytovali. Ja osobne verím, že sa to podarí. Do septembra je ďaleko.

Na tento víkend nikdy nezabudnem. Pozerám sa na svoj každodenný život s oveľa väčšou vďačnosťou za maličkosti, ktoré som doteraz brala ako samozrejmosť.S chlapcami sme strávili tri prekrásne dni. IMG_6626

V pondelok veľmi skoro ráno sme vyrazili na dlhú cestu domov, na Slovensko. Chlapci vstali len preto, aby sa s nami rozlúčili a aby nám zakývali.

Na svete je totiž nespočetne veľa detí, ktoré nemajú vôbec nič.

Ďakujem Bohu, že som mala možnosť spoznať práve týchto chlapcov na Ukrajine.

Žofia Baginová

Nakuknutie do aktuálneho výcvikového kurzu KRESŤANSKÝ KOUČ vo Family Garden

IMG_0756

V dňoch 24. až 26. mája bude prebiehať už 3. modul jarného výcvikového kurzu Kresťanský kouč. Osemnásť účastníkov, angažovaných laikov z rôznych kútov Slovenska, rôznych profesií (napr. technik, lekár, pedagóg, novinár, či mama na materskej a iné) bude opäť bližšie k získaniu certifikátu Kresťanský kouč.

Počas týchto troch dní získajú ďalšie nové zručností viesť rozhovor koučovacím spôsobom, to znamená klásť čo najvhodnejšie otázky jednotlivcovi, alebo páru, ktorý sa ocitol v kríze, nevie ako ďalej, prípadne je na životnej križovatke a čaká ho vážne rozhodnutie.

Ak cítite volanie do takejto služby, neváhajte, prihláste sa do jesenného kurzu, zopár miest je ešte voľných: http://www.familygarden.sk/krestanskykouc/

PicMonkey Collage

IMG_0685

IMG_0689

IMG_0727

IMG_0756

IMG_0602

IMG_0722

IMG_0613

IMG_0756

Tajomstvá, krst, či rabínska literatúra (Ako bolo na prvom duchovnom seminári koučov)

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, na akom mieste máte doma položené Sväté Písmo? Uvažovali ste o tom, že toto Božie Slovo je vlastne na tej istej úrovni, ako Eucharistia, a preto si zaslúži našu rovnakú úctu? Myslíte si, že keď si Boha predstavujete inak, než váš známy, že je to nesprávna predstava, nesprávny obraz?

DSC_4191

Takéto a mnohé ďalšie otázky, prinášajúce odpovede i úvahy, zaznievali na prvom duchovnom seminári koučov, ktorý sa uskutočnil v exercičnom dome – kláštore bratov tešiteľov v pútnickej obci Marianka hneď po Veľkej noci.

Koučovia z minulých i súčasných kurzov Family Garden sa zhŕkli z celého Slovenska, aby strávili spolu tri dni na podujatí s veľmi zaujímavým programom, predstavujúcim akúsi kombináciu seminára a duchovnej obnovy.

Typickým znakom tohto stretnutia bol úsmev, ochota, láskavosť a žičlivosť, prehrievajúce inak úplne ľadové kláštorné priestory. Dobre sme si uvedomovali, aký náročný život, plný odriekania a askézy, museli mať rehoľní bratia a sestry, žijúci za hrubými múrmi kláštorov v minulých storočiach počas zimných mesiacov.

Oni mohli iba snívať o moderných vykurovacích telesách s termostatom, zachraňujúcich nás v Marianke pred chladom aspoň na izbách či v kaplnke.

Pozitívna energia ľudí na stretnutí a energia premodleného starobylého kláštora pomohli zabudnúť aj na cestovateľské útrapy kamarátov z východného Slovenska, ktorí sa na seminár nemohli dostať v dohodnutom čase kvôli neslávne známej aprílovej hromadnej megahavárii pri Poprade. Milé boli aj stretnutia v jedálni pri neskoronočnej klobáske či slaninke, pretože nielen slovom je človek živý, .

Hostia a prednášajúci:

DSC_4183

Don Pavol Boka SBD: Vovedenie do duchovného života

P. Juraj Pigula OSA: Tajomstvá, kresťanská iniciácia

P. Juraj Gendiar SchP: Falošné obrazy Boha

Dr. Lucia Hidvéghyová: Nazretie do krás rabínskej literatúry

Dr. Lucia Hidvéghyová, doc. Bohdan Hroboň: Duchovný rast v Biblii, žalmy

 

Najzaujímavejšie myšlienky z príspevkov:

Najprv poslal rozhnevaný Otec na ľudstvo potopu, potom mu poslal svojho Syna.Možno táto časť príspevku nebude celkom objektívna, ale autorka článku si vybrala práve tieto postrehy, .

  • Treba pomôcť Bohu zachraňovať v nás miesta, kde môže prebývať.
  • Každý z nás je pozvaný na duchovné kňazstvo.
  • Biely týždeň nasleduje po Veľkej noci, keď sa novokrstencom vysvetľuje, čo sa s nimi stalo počas prijatých sviatostí cez Bielu sobotu.
  • Pri Ježišovo krste Otec otvoril nebesá, aby zvestoval známe slová: „Toto je môj milovaný syn, v ňom mám zaľúbenie“. Myslíme na to, že aj pri našom krste Otec otvoril nebesá, kvôli nám to urobil a vyriekol na našu adresu presne tie isté slová? Že aj my sme jeho milovaná dcéra, milovaný syn?DSC_4212
  • Malí, 13-roční židovskí chlapci musia vedieť vykladať Písmo, aby mohli osláviť svoj sviatok Bar micva. Ako by v porovnaní s nimi obstáli naše kresťanské deti, ak by mali niekomu vykladať prečítanú pasáž z Nového alebo Starého zákona? Ako sa im my venujeme?
  • Môžeme považovať za duchovné iba nehmotné skutočnosti? A čo Eucharistia? A čo naše telo, čo Kristovo telo, chrám Ducha?
  • Načo sú nám rôzne vysvetlivky k Písmu? K žalmom? Vieme bez nich porozumieť historickému kontextu biblických udalostí, originálnemu významu pojmov, ktoré môžu prekladmi strácať šťavu a správny významový odtienok?

Samozrejme, nechýbala adorácia, samoštúdium, silencium, vzájomná výmena názorov i každodenná sv. omša.

Čerešničkou na torte podujatia bol malý Lukáško, pretože sa narodil v poslednú noc stretnutia “známej starej mame” Mii Lukáčovej. Za jeho šťastný príchod na svet sme sa úprimne modlili.

Prvý ročník podujatia sa vydaril, to skonštatovali naozaj všetci. Veľká vďaka patrí Pánu Bohu a organizátorom, už sa tešíme, čím nás prekvapia na budúce.

- Jana Matejíčková -

DSC_4178

DSC_4252

DSC_4248

DSC_4175